Slovensko metalovou veľmocou nikdy nebolo a zrejme sa ňou ani nestane, zmajstrovanie nového alebo prelomového žánru tu tiež nehrozí, v zásade sa od úsvitu domácej metalovej scény spracúvajú zahraničné inšpiračné zdroje. Niekde sa to darí slušne, inde je to agro až nechcené komično, treba si však povedať, že „vonku“ situácia nejako extra odlišná nie je.

Po rokoch možno povedať, že Slovákom proste ide najlepšie death metal, v ktorom nie sú len kapely, pri ktorých pozitívnom hodnotení sa zjaví povinná jazda v podobe nezmyselného alibizmu „na domáce pomery...“, ale aj zoskupenia, ktoré bez červenania možno prezentovať hocikde a tiež také, ktoré si to „hocikde“ niekoľkokrát po sebe užili a zažili naživo.

Čo slovenskej scéne chýba na profesionalite – lebo 90 % tunajších skupín proste má čo doháňať v tom, ako to na pódiu má vyzerať, a zvládanie vecí ako promotion má u mnohých ďaleko k dokonalosti tiež –, to doženie schopnosťou urobiť naozaj solídnu hudbu. Tiež to neprišlo hneď od začiatku, 90. roky, časy „slovenského deathmetalového výbuchu“, kedy bola scéna tak trojnásobne väčšia oproti dnešku, priniesli aj veľa skupín, ktoré boj s časom neprežili a kedysi vyzdvihované demá sú dnes skôr len úsmevnou spomienkou na divoké začiatky. Tak či onak tu bol vybudovaný základ, na ktorom vyrástli ďalší „smrtonosi“.

DIFTERY z Prievidze iste pozná každý, kto sa zaujíma o domáci a svetový brutal death, takže si pripomenieme len to, že vznikli v roku 2001 a ich prvý album „Corrupting The Evolution“ vyšiel v roku 2006 u dnes už v pokoji odpočívajúcich Grodhaisn. V rámci štýlu DIFTERY katapultoval medzi slovenskú a českú špičku. Po hudobnej aj každej inej stránke to „bolo tam“, hoci treba povedať, že debut, ktorý je rozsahom skôr EP, je pomerne počuteľná „Amerika“ a „DISGORGE worship“.

Čas beží, ani DIFTERY nezastali na mieste a neuspokojili sa s už predvedeným. Ich súčasnú tvár na „Trepa-Nation“ možno označiť hádam aj za atmosférický technický brutal death. Čo si pod tým treba predstaviť? DIFTERY stále hrajú vyslovene brutálne a prevažne rýchlo, ale od uctievania veľmi konkrétnych amerických skupín prešli k eklektickejšiemu hraniu, akejsi syntéze amerických BDM postupov a kanadsko-európskych dramatických, atmosférických a melodických elementov.

Pokiaľ vám teraz príde na um, že niečo podobné urobili na „Metamorphosis“ kalifornskí VILE, tak pribrzdite, Američania tie melodické, podľa nich až blackmetalové pasáže hrajú štýlom „nech počuť, že sme presne toto chceli, brutality už odohrané máme“, Slováci naopak BDM naďalej ctia, len sa im zachcelo trochu tej sofistikovanosti. Stretáva sa tu prepracovaný americký brutálny death metal, úspešne kombinujúci priamočiarosť a techniku, a hyperblastové víchrice, evokujúce miestami aj spomienky na najlepšie (mladšími ročníkmi nikdy nepoznané) časy KATAKLYSM, spolu s melodickými výjazdmi záverečnej éry CARCASS a technickými vrstvami, s akými sa hrajú napríklad NECROPHAGIST.

Album vyniká bohatstvom gitarových vrstiev, melodických vyhrávok, sól a trilkov – tie posledné občas pripomenú ORIGIN s o máličko „ľudskejšou“ tvárou. Sympatické sú aj viaceré náladové akustické a poloakustické party, ktoré dokazujú, že DIFTERY nie sú ani tak tou BDM bandou, ktorej ide iba o bohapusté mäsiarenie, ako skôr tou, ktorá sa zahrá aj s náladami. Iným hodnotným momentom sú prepracované bicie, ktoré okrem klepania vo vysokých obrátkach nachádzajú priestor aj pre hry s tempami a technické finesy. Na o dosť vyššiu a dospelejšiu úroveň sa dostali texty, prednášané síce viac – menej jednodimenzionálnym, ale kvalitným a slušne nafrázovaným hlbokým brutálnym vokálom. Niekoľko odskokov k „melodickým“ vokálnym linkám odkazuje až k MORBID ANGEL v časoch, kedy sa Vincent aspoň ako vokalista správal na úrovni žánru známeho ako death metal.

Výsledkom je album, ktorý patrí medzi to najlepšie, čo slovenská deathmetalová scéna dodala (medzi nami, počas tých 20 rokov, odkedy pozorovateľne existuje, toho zas tak málo nebolo), a z DIFTERY robí skupinu, ktorej je pre Slovensko až škoda. Uvidíme, či im v nejakom väčšom prelome von z „vreckového“ domáceho (= česko-slovenského) teritória pomôže exotický, ale v rámci žánru dosť prestížny japonský vydavateľ. Na scéne, kde sa pri jej preplnenosti presadí v prvom rade ten, kto sa vie pretlačiť plus-mínus za každú cenu, to ľahké nie je, ale kto má o to záujem, musí tvrdo zamakať ešte predtým, než mu beh života prehádže priority tak, že z kapely sa stane aktivita na zriedkavé chvíle voľného času.

P.S.: Pokiaľ niekomu bude hodnotenie pripadať podozrivo známe či stereotypné, nech vie, že pre MP píšem len o veciach, ktoré ma zaujmú natoľko, že ma baví sa o nich rozpisovať, to je celé.